Aug 212015
 
bohunice

Futbalisti ŠK Blava 1928 Jaslovské Bohunice vkročili do nového ročníka IV. ligy Severozápad správnou nohou a pod dvoch kolách majú plný počet bodov a skóre 7:2. O štarte ako z rozprávky i nasledujúcom programe „energetikov“ sme porozprávali s ich lodivodom Cyrilom Stachurom.

Rodák z Prešova je doma v Piešťanoch, kde strávil aj značnú časť hráčskej kariéry. Viedol mládežnícke celky v Trnave a hlavne v Nitre, pod Zoborom dokonca zachránil prvú ligu aj ako tréner prvého mužstva. Dnes vedie futbalistov z obce s 2 124 obyvateľmi a zatiaľ sa mu nadmieru darí.
V minulej sezóne ste sa umiestnili v horšom strede tabuľky. Sú ambície v práve prebiehajúcom ročníku vzhľadom na skvelý štart vyššie?

- K mužstvu som prišiel vo februári, keď sme mali na konte osem bodov. Začalo sa dariť, boli sme druhým najlepším tímom jari za postupujúcou Hornou Nitrou. Teraz v lete sme káder trochu obmenili, ambíciou je hrať o popredné priečky.
V prvom kole ste vyhrali na ihrisku Boleráza 1:0, najnovšie ste doma rozdrvili Domanižu 6:2. Skúste zhodnotiť každý duel samostatne.
- S Bolerázom to bola už naša druhá konfrontácia v tomto ročníku, keďže s týmto mužstvom sme sa dva týždne predtým stretli v Slovenskom pohári. Bol to derby zápas sprevádzaný veľkou rivalitou, hráči oboch mužstiev sa navzájom poznajú. Duel mal náboj, no my sme boli lepší, mali sme viacej gólových príležitostí a zaslúžene sme zvíťazili. V súboji s Domanižou sme od prvej minúty boli pánmi na ihrisku, loptu sme mali stále pod kontrolou a rýchlo sme viedli rozdielom triedy. Aj keď už bolo prakticky rozhodnuté, tak chlapci nepoľavili a brankár hostí ešte aj čosi pochytal. Rozdiel medzi týmito zápasmi bol hlavne v tom, že v tom druhom sme ako domáci tím mohli viac kombinovať.
Ktorý súper v štvrtej lige je pre vás najnepríjemnejší?
- V súťaži sú konsolidované mužstvá, napríklad Bánovce nad Bebravou a Trenčianske Teplice. Skúsený káder majú aj Malženice a Beluša. A vždy niekto prekvapí, ako naposledy Šimonovany, ktoré majú zohratý káder a hráčov v produktívnom veku. Toto budú mužstvá, ktoré budú patriť k špičke.
V nasledujúcom kole cestujete na pôdu momentálne prvých Šimonovian, čo od duelu očakávate?
- Ideme od zápasu k zápasu. Nepozeráme sa na to, či sú Šimonovany prvé alebo posledné. Určite však majú dobrú športovú formu. Tešíme sa na toto stretnutie a dúfam, že lepší vyhrá.
Suverénne si zatiaľ počínate aj v Slovnaft cupe. V prvý septembrový deň vyzvete Veľké Ludince, ktoré do tretieho kola postúpili bez boja. Trúfate si pokoriť aj tohto treťoligistu?
- Myslím si, že to bude vyrovnaný zápas a môžeme postúpiť. Pohár má svoje špecifiká, kluby z nižších líg sa vždy chcú vytiahnuť na súpera z vyššej súťaže. Preto sme sa aj prihlásili, aby sme si zmerali sily s kvalitnejšími protivníkmi.
Čo vás v zime tohto roku presvedčilo prísť do Jaslovských Bohuníc?
- Pol roka som mal voľno. Do Jaslovských Bohuníc ma, paradoxne, priviedlo ich postavenie v tabuľke. Bral som to ako výzvu, skúsiť niečo nové, nejsť hneď na hotové. Každý tréner by si to mal vyskúšať. V prvej lige už som zachraňoval Nitru, ale s mládežníckymi mužstvami som väčšinou hral o majstra. Sú tu dobré tréningové a materiálne podmienky, čo tiež zohralo svoju rolu.
Obec je známa hlavne atómovou elektrárňou, do popredia sa však tlačí aj futbal. Hrávate vo vynovenom areáli, aké sú celkovo podmienky v klube?
- Takto by to malo vyzerať všade, každému by som to doprial. Je tu veľmi pekný areál a tréningové podmienky. Myslím si, že moji hráči si to vážia a sú spokojní. Za polroka, čo som tu, sa nevyskytol žiadny problém. Síce by mohlo chodiť viacej ľudí, ale to je vlastne o Bohuniciach známe.
V klube sa isto kladie dôraz aj na mládež, starší aj mladší dorastenci sú v tretej lige.
- Keď som prišiel, tak som pracoval s tým mužstvom, čo tu bolo, do mládeže som nejako nezasahoval. Sme neveľká dedina, na okolí sú aj väčšie obce. Tých detí je menej, doteraz dorastenci hrali aj druhú ligu, ale to väčšina hráčov dochádzala. Nie je tu široká hráčska základňa, ide o populačný problém. Do mužstva z dorastu prišiel akurát 17-ročný Maroš Prvý, z ktorého môže byť veľmi dobrý futbalista.
Dlho ste pôsobili aj pod Zoborom, renomé ste nadobudli hlavne ako mládežnícky tréner v Trnave i Nitre. Sledujete teraz Nitru?
- Samozrejme. Prežil som tam deväť veľmi krásnych rokov, na to sa nedá zabudnúť. Stále mám v Nitre veľa dobrých priateľov.