Aug 252012
 
zvaz 002

Ivan Bartoš je futbalovej verejnosti známy ako rozhodca, neskôr vymenil píšťalku za slušivý oblek delegáta. Ako rozhodca si urobil dobré meno aj na medzinárodnej listine FIFA, dnes je predsedom Oblastného futbalového zväzu v Prievidzi a pravidlá stráži aj v pozícii predsedu Revíznej komisie Západoslovenského futbalového zväzu. Ivan Bartoš vstúpil medzi päťdesiatnikov, práve pri príležitosti jeho „abrahámovín“ sme hovorili na viaceré témy.

Ako si vybavujete vaše prvé kroky pri vstupe na zelený trávnik a kedy ste presedlali z futbalovej na rozhodcovskú kariéru?  

- S loptou som sa začal kamarátiť ako každý dedinský chlapec u nás doma v Bystričanoch, kde som hrával od žiačikov. Vydržal som až do odchodu na vysokú školu, rok som dokonca hral aj za Lokomotívu Bratislava. Po skončení štúdií som sa dal na rozhodcovskú kariéru.

S píšťalkou ste dosiahli veľa, patrili ste medzi najlepších rozhodcov v rámci federálnej ligy, aké bude vaše obzretie za rozhodcovskou dráhou?  

- V republikových súťažiach som pôsobil od roku 1993, o štyri roky neskôr som sa ako asistent dostal na listinu FIFA, kde som účinkoval do roku 2005. Mám za sebou niekoľko desiatok medzinárodných stretnutí. To, čo by som ako hráč nikdy nedosiahol, sa mi podarilo ako rozhodcovi. Pravidelne som chodil s našim najlepším rozhodcom Ľubošom Micheľom. Bol som v akcii na stretnutiach Ligy majstrov na takých štadiónoch, ako je Old Trafford či San Siro. Zostali mi nádherné spomienky.

Zažili ste slávu reflektorov, z pozície predsedu Oblastného futbalového zväzu v Prievidzi však poznáte aj primárne problémy futbalu. Aký je život v oblasti, zloženej z troch okresov?

- Na funkcionársku dráhu som sa dal ešte ako rozhodca, po skončení tejto kariéry ma nahovorili kolegovia, aby som kandidoval na post predsedu Oblastného futbalového zväzu v Prievidzi, kde som už predtým pôsobil vo funkcii podpredsedu. Predsedom som od roku 2006, so svojimi kolegami vo Výkonnom výbore riadime najväčší oblastný zväz na Slovensku. Môžem povedať, že sa nám podarilo náš zväz stabilizovať a dostať ho do takej pozície v rámci Slovenska, aká mu určite patrí. Boli sme napríklad medzi prvými zväzmi, ktoré zavádzali bezhotovostný styk s delegovanými osobami, čo nebolo v začiatkoch vôbec jednoduché. Výkon mojej funkcie beriem ako moje poslanie futbalu vrátiť to, čo mi on dal. Pri tejto práci záleží určite veľa na tíme, ktorý predseda má a ja ho vrátane sekretára mám veľmi dobrý. Na čo som ale mimoriadne pyšný, je fakt, že sa nám podarilo stmeliť pozície zástupcov z okresov Prievidza, Partizánske a Bánovce. Dnes vystupujeme ako jednotný celok, ktorý má jasne nastavené pravidlá a kompetencie.

Vo futbale ste preskákali dosť, pravidlá ste strážili ako rozhodca a teraz ako „revízor“ na Západoslovenskom futbalovom zväze. Ktorá úloha bola ťažšia?

- Vo funkcii predsedu  Revíznej komisie ZsFZ pôsobím od roku 2006. Aj tu môžem skonštatovať, že spolu s kolegami vo Výkonnom výbore či už za predsedovania Štefana Sapára alebo teraz pod vedením Ladislava Gádošiho sa podarilo zo Západoslovenského futbalového zväzu urobiť špičkový regionálny zväz, ktorý má vlastné sídlo, má transparentné účtovníctvo, správne robený a kontrolovaný rozpočet. Myslím, že aj tu sa za spomínané obdobie urobilo kus dobrej práce v prospech futbalu v našom regióne.

Päťdesiatka je pekným medzníkom, aké sú vaše futbalové aj osobné plány?

- Vo futbale pôsobím ešte vo funkcii delegáta pozorovateľa v súťažiach, riadených Slovenským futbalovým zväzom. Toto je práca, ktorá má baví. Vždy som tvrdil a aj tvrdím, že mám stále rozhodcovské srdiečko. Pracujem ako mentor pre mladých rozhodcov a táto činnosť ma napĺňa najviac, chcem a budem sa tu realizovať aj ďalej. Možno ešte jedno volebné obdobie budem kandidovať na funkciu predsedu Oblastného futbalového zväzu v Prievidzi, potom by som chcel funkciu odovzdať svojmu nasledovníkovi. Som určite názoru, že každý dobrý predseda končí tak, že má pripraveného rovnocenného nástupcu . Tak ako tvrdím rozhodcom-talentom, ktorých vediem, že každý dobrý žiak by mal prekročiť tieň svojho učiteľa, taký istý názor mám aj na predsednícku funkciu, aj keď pripravovaný kandidát nemusí byť zvolený.